Dobrodružstvo, romantika, vnútorný svet ženy

Dobrodružstvo, romantika, vnútorný svet ženy

Do hlbín podsvetia



Tak toto je vážne moja srdcovka. Keď príde v mayovke, alebo v hocijakej inej knihe, na tajné podzemné chodby, dostaví sa u mňa tachykardia, prsty sa roztrasú a tak sa zahryznem do čítania, že sa len ťažko viem od knihy odtrhnúť. Preto som si s pôžitkom na túto tému posvietila. Ale dosť bolo emócií, chcem sa na to pozrieť analyticky a s chladnou hlavou to na záver zosyntetizovať.

Podzemné chodby zohrali významnú úlohu v mnohých dielach Karla Maya. Poďte so mnou spomínať a poprípade pridajte ešte tie, ktoré tu nezaznejú. Nemám ambíciu robiť stopercentný zoznam, ale stopercentne dokázať, že podzemie bolo ozaj dôležité. Začnime s najznámejším Pokladom v Striebornom jazere – v boji o Butlerovu farmu situáciu zachránil kanál spájajúci studňu a ústie rieky. Aj samotný poklad sa nachádzal v podzemnej chodbe, v ktorej napokon celý príbeh veľmi dramaticky vyvrcholil.

Na chvíľu hoďme očkom aj po prvotinách a kolportážach: v Stratenom synovi – štôlne spájajúce rôzne miesta v tkáčskom kraji, kde nájde svoju smrť jeden zo zločincov; v Lesnej Ruženke je Dr. Sternau s priateľmi uväznený v mexických tajných kláštorných kobkách, v Hulánovej láske je kraj okolo Margotinho zámku taký popretkávaný chodbami, že som sa pri čítaní divila, že sa im to tam celé neprepadne – máme tam väzenie, zbrojnicu, miesto tajných meetingov. U stredovekých Quitzowovcov tiež tajné podzemné väzenie nemôže chýbať!

 V severoamerických príbehoch sa veľa kľúčových scén udeje v ortuťových baniach – ako v Supoch Mexika taj aj Troch dieloch sveta. A poďme do Orientu: nech sa páči - môj obľúbený Baalbek na ceste z Bagdadu do Carihradu. V Mekke si náhradný spisovateľ poslúžil poriadnou chodbiskou križujúcou veľké pútnické mesto. V ríši strieborného leva bolo úžasné bohatstvo aj tajomstvo ukryté pod ruinami Bábelu.

 A blížime sa k vrcholu! Ustadova osada bola svedkom zničenia starého stavebného dedičstva a vyzdvihnutia symbolu modlitby z útrob podzemných chodieb. Na modlitbu teraz pozerám nie z čisto náboženského hľadiska, ale viac psychologicky je to – zjednodušene povedané prejav vnútorného života, existenciálneho kontaktu osoby so sebou samým a s tým, čo ju presahuje.

Zdá sa mi, že tak to myslel aj Karl. Bol v období, keď zažíval neuznanie spoločnosti, veľké konflikty a vylúčenie, ktoré v príbehu stelesňuje Ustad. Miestom, kde človek v takých chvíľach môže hľadať silu, je jeho vlastné vnútro. Tam môže nájsť priestor, kde je jeho hodnota stále ctená a neporušená, napriek všetkým ohováračkám a spoločenským odpisom.

A to nakoniec zvíťazí – aspoň majster May tomu určite verí a nechal to monumentálne zaznieť vo veľkom zemetrasení, v ktorom vyjde na povrch to, čo je podstatné a čo zaváži. A nepriatelia sú zničení. Vieme, že každý z románových protivníkov mal svoju skutočnú podobu v autorovom reálnom svete. Aspoň Wollschläger to tvrdí a ja nemám dôvod pochybovať.

Význam podsvetia kulminuje v Ardistane, kde najprv stretáme len malé podzemné studničky, ktoré lemujú cestu do Džinistánu a napokon nachádzame mega prevedenie zdroja vody v Meste mŕtvych. Tu v tajných chodbách prebehne mysteriózny súd, stretnutie s mŕtvymi aj tajuplnými živými a “zlý” vládca Ardistanu tu spraví svoj kopernikovský životný obrat.

A teraz zastavím moje skenovanie pamäti, nechávam priestor aj milým čitateľom, aby sa stali aj pisateľmi a doplnili tajné chodby z diel nášho obľúbeného spisovateľa, ktoré som nespomenula. Jaskyne pokladov Inkov, Aztékov...dosť, dosť, lebo už vám nič nenechám. :)

Isteže, May svojimi podzemnými zážitkami neobjavil Ameriku, boli tu pred ním aj po ňom. Napríklad v takých wallaceovkách sa záver kriminálky odohrá zväčša v jaskyni, pivnici, podsvetí...Dumas ich rád využíva a to nielen v Monte Christovi...

Ale to len potvrdzuje myšlienku, ktorú chcem podčiarknuť. Že v životnom príbehu každého človeka
sú dôležité okamihy, ktoré prežije vo svojom vnútri v akýchsi podpovrchových, hlbokých hladinách svojho bytia. Tu objaví tajomstvá, ktoré o sebe a o svete, nevedel, tu nájde poklad vlastnej sily, nové odpovede na mučivé bytostné otázky. Stretne tu niečo posvätné a prežije transformáciu. Naspäť na zemský povrch sa vráti iný človek, s novým poznaním.

May túto dynamiku vedel obrazne zakomponovať do svojich dobrodružných príbehov. Ale čím bol starší, tým viac išiel do symboliky a vnútornej hĺbky človeka. A tým bolo evidentnejšie, že píše naozaj zo svojich vlastných skúseností.

Milujem tie časti v podsvetí, asi preto, že sú najstrašidelnejšie a je tam najviac napätia. Zároveň je to jediná cesta rozuzlenia príbehu. Hrdina tým proste musí prejsť, vybojovať si to s nepriateľmi, odpracovať si to (prebúraním steny iba pomocou noža) a potom vyniesť svoju skúsenosť von. Takto je symbolicky naznačené, ako sa vytvára vedomie.

Ako sa veci z nevedomia a podvedomia stávajú súčasťou nášho vedomého života. Je to jediná cesta rozuzlenia príbehu každej osoby a odzbrojenia podvedomia, ktoré má moc strašiť nás nočnými morami (ako postava Kulicha vo filme V hlave) len dovtedy, kým sa naňho statočne a s odvahou nepozrieme zvnútra.

Tak ako v príbehoch aj v našich životoch potrebujeme žiť vo svete “na zemi aj pod zemou”. Vo vonkajšom svete aj v tom vnútornom.

Žiť vo vonkajšom svete znamená plniť požiadavky a nároky každodenného života, manažovať rodinné a pracovné úlohy: nakupovať, variť, upratovať, šoférovať, platiť účty, stihnúť pracovné dedlajny, zabezpečiť narodeninovú oslavu našim blízkym a podobne.

Život v podsvetí v tomto duchu, ako o tom píšem, neznamená sedieť v hypnóze u psychoterapeuta! Obývať svoj vnútorný svet značí žiť v kontakte so sebou, čiže napríklad venovať sa tvorbe. A to tvorbe v jej najrôznejších prejavoch: písať o veciach, ktoré daným človekom hýbu – či už to je umenie, história, indiáni, technika... Maľovať, muzicírovať, pracovať v záhradke, snívať s otvorenými očami na skale...

To, že treba v tom nachádzať rovnováhu asi ani nemusím dodávať. Pre šťastný vyrovnaný život je dôležité vytvárať harmóniu oboch svetov. Nedržať ich od seba oddelené, ale neustále ich prepájať – prinášať dovnútra veci zvonka a potom ich vyniesť naspäť obnovené, vylepšené, prehĺbené.

Vnútri v sebe samom môže človek nadobudnúť novú odolnosť, zosilnieť, vyliečiť sa z klamných predstáv o tom, ako to chodí. Keď píšem o týchto konkrétnych benefitoch, prichádzajú mi pri každom na um jednotlivé zážitky hrdinov z Mayových diel.

Dovolila som si rozvinúť túto ideu, pretože som u mojej obľúbenej neojungiánskej autorky natrafila na jej interpretáciu príbehu, v ktorom kľúčovú úlohu zohrala tajná chodba a podzemie, do ktorej ústredná postava príbehu zostúpila po tom, čo zažila zradu, stratu...a všetko zlé, čo sa len človeku môže prihodiť. V mojom texte ide teda len o jednoduchú analógiu a naozaj si verím, že nie som mimo, že by to dr. Estés vysvetlila veľmi podobne.

Esejka prvýkrát odznela v diskusnom fóre na http://karel-may.majerco.net/  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára